Pfaffenberg (Farársky vrch) je ako západný hrebeň vrchov Hundsheim kvôli jeho využívaniu ako kameňolom obzvlášť nápadný. V rímskej antike slúžilo plató vrchu najvyššiemu ríšskemu bohu Iupiterovi Optimovi Maximovi K[ ] a zbožštenému cisárovi ako chrámový okres. Tri kultové stavby a viaceré stĺpové monumenty s tróniacimi sochami boli zrejme viditeľné aj v susediacom barbaricu. Počas viacerých storočí sa pod dozorom magistri montis na Pfaffenbergu intenzívne stavalo a hlavne sa vykonávali kultové činnosti. Kultová spoločnosť pozostávala z consistentes Carnuntni intra leugam, čiže z civilistov z canabae legionis.
Oproti viackrát opakovanej domnienke, že sa Pfaffenberg používal už za keltskej doby, svedčia prvé nálezy až zo skorej druhej polovice 2. st. n.l. Prvé stavebné štruktúry sú potvrdené heroonom pre Antinoosa (chrám I). Toto vysvätenie sa pripisuje Luciovi Aeliovi Caesarovi, adoptívnemu synovi Hadriána (117 – 138 n.l.), ktorý sa zdržal v provincii Pannonia superior viaceré mesiace. Prvý cisársky oltár a takisto hracia plocha s tribúnami, ktorá sa označuje aj ako Kultové divadlo, pochádza zrejme tiež z prvej polovice 2. st. n.l. S druhým chrámom – takisto ako heroon s predným stĺporadím a cellou – a nakoniec aj chrámu podobným základom (chrám II bol zrejme využívaný pri kultových hostinách neznámeho kultu) sa postavali viaceré kultové stavby. Okrem toho sa vztýčilo viac ako 380 pevných a prenášateľných oltárov pre Jupitera Optima Maxima. Božstvo je na Pfaffenbergu označené epitetom K[ ], ktorý je už rozlúštený ako K[arnuntinus]. Veľmi nápadné je aj časté menovanie III IDVS IVNIAS. Ide zrejme o špeciálny sviatok zasvätenia prvej rímskej kapitoly v provincii (v Savárii/Szombathely).
Epigrafické pozostalosti kultovnej činnosti na Pfaffenbergu sú úchvatné. Aj vyhodnotenie výbavy sôch chrámového okresu ukazuje rozsiahlu a kvalitnú zbierku sôch cisárov a bohov.
V roku 313 n.l. sa uskutočnila posledná sviatosť pre Jupitera Optima Maxima na Pfaffenberu, ktorého antické meno mimochodom nie je potvrdené. V tomto roku sa odohrala aj Milánska dohoda medzi Konštantínom a Licíniom s legitimizáciou kresťanstva v Rímskej ríši. Sochy ukazujú sčasti stopy po násilnom zničení, kultové stavby schradli počas nasledujúcich storočí.
Literatúra:
I. Piso, Das Heiligtum des Jupiter Optimus Maximus auf dem Pfaffenberg/Carnuntum. Die Inschriften, Der römische Limes in Österreich 41, 1 (2003).
G. Kremer, Das Heiligtum des Jupiter Optimus Maximus auf dem Pfaffenberg/Carnuntum. Die rundplastischen Skulpturen, Der römische Limes in Österreich 41, 2 (2004).
W. Jobst, Der römische Tempelbezirk auf dem Pfaffenberg/Carnuntum (2006).
