3/2. stor. p.n.l.           
Kelti sa sťahujú zo západu na územia neskorších provincií  Noricum a Panónia.

2. stor. p.n.l.              
Keltské kráľovstvo Noricum (lat. regnum Noricum) presahuje zjavne aj územia neskoršieho Carnunta. Na Braunsbergu už stojí keltské sídlo (lat. oppidum).

2. pol. 1. stor. p.n.l.    
Oppidum na Braunsbergu je opustené.

35 p.n.l.                    
Panónske vojenské ťaženie cisára Augusta.

15 p.n.l.                    
Po alpskom ťažení Tiberia a Drusa sa Noricum stáva rímskym protektorátom.

6 n.l.                         
Tiberius dosiahne Dunaj a stavia tu vojenský tábor. (Vell. Pat. 2, 109, 5)

8−9 n.l.                     
Zakladá sa provincia Panónia a Savária je hlavným mestom.

9 n.l.                         
Rím stratí v Teutoburskom lese 3 légie. To značí koniec expanzívnej politiky Augusta.

41−54 n.l.                  
Prvý vyrytý nápis légie XV Apollinaris potvrdzuje drevenú konštrukciu legionárskeho tábora.

Stred 1. stor. n.l.         
Prvé obetné oltáre na Pfaffenbergu.

62 n.l.                       
Légia XV Apollinaris opúšťa Carnuntum a tiahne do židovskej vojny. V Carnunte nasleduje légia X. Krátko nato je v Carnunte umiestnená legio XXII .

Od cca. 70 n.l.            
Prvé nálezy v civilnom meste (Dom I).

73 n.l.                       
Druhý vyrytý nápis legionárskeho tábora, ktorý je teraz vyrytý do kameňa, je zachovaný.

81−96 n.l.                  
Pod Domiciánom sa postavil drevený auxiliárny tábor. Amfiteáter v Bad Detusch Altenburgu je postavený zrejme v tomto období.

81−96 n.l.                  
Domicián sa možno zdržuje v Carnunte. Náhrobný kameň nosiča lehátka, dnes v sýpke zámku Petronell).

103−107 n.l.              
Traján rozdeľuje Panóniu. Carnuntum patrí k provincii Pannonia superior.

114 n.l.                     
Legio XIV („carnuntínsky domáci regiment“) sa sťahuje do legionárskeho tábora a zostáva tu umiestnený do konca rímskej fázy.

Okolo 117/120 n.l.      
Postavenie prvého Jupiterovho chrámu na Pfaffenbergu.

117−138 n.l.              
Hadrián dáva Carnuntu mestské právo – Municipium Aelium Carnuntum. Je postavený amfiteáter v Petronelli.

136 n.l.                     
Lucius Aelius Caesar (adoptívny syn a nasledovník Hadriána) je v Carnunte. Vysväcuje Heroon na Pfaffenbergu.

Okolo 150 n.l.            
Prvé chrámy vznikajú na východnej hranici canabae legionis. Je postavený kamenný Dom I v civilnom meste.

167 n.l.                     
Začínajú germánske vojny.

167/68 n.l.                 
Marcus Aurelius necháva zavrieť Alpy a stavia viaceré nové légie.

168/69 n.l.                 
Lucius Verus – spoluvládca Marca Aurélia – neočakávane umiera.

170 n.l.                     
Rímska protigermánska ofenzíva (Markomani, Kvádi, Naristi a iné menšie národy) zlyháva, hranica Rímskej ríše (lat. limes) je prelomená. Padne 20.000 Rimanov, medzi nimi aj miestodržiteľ Carnunta.

170/71 n.l.                 
Germáni tiahnu až k Aquilieii a bezúspešne mesto obliehajú.

171 n.l.                     
Germánske spolky sú s pomocou dunajskej flotily zahnané. Marcus Aurelius svoj tábor umiestňuje v Carnunte. Auxiliárny tábor je prestavaný, aby pojal dodatočných vojakov.

172 n.l.                     
Marcus Aurelius necháva postaviť pontónový most cez Dunaj a štartuje trestnú expedíciu proti Germánom. (vidno na Marcovom stĺpe v Ríme)

172/73 n.l.                 
Viaceré vojenské strety s Germánmi. Marcus Aurelius dokončuje druhú knihu svojich Hovorov k sebe v Carnunte.

177−180 n.l.              
Opátovné vojenské výpady proti germánskym spolkom.

180 n.l.                     
Marcus Aurelius umiera na ceste späť do Ríma v Sirmiu (dnes Sremska Mitrovica, Srbsko) na mor.

184 n.l.                     
Commodus ukončuje germánske vojny a Rimania sa sťahujú späť za Dunaj.

09. apríl 193 n.l.         
Lucius Septimius Severus, miestodržiteľ Panónie, je vymenovaný svojimi jednotkami za cisára.

194 n.l.                     
Carnuntum je vymenované na colonia a dostáva rozšírené mestské práva. Mesto sa teraz volá Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum.

Pred 200 n.l.              
Stavba svätine pre Dolichena na  Pfaffenbrunnwiese v Petronelli.

Okolo 200 n.l.            
Veľký chrám II (zrejme Dolichenum) je postavený na Pfaffenbergu.

Okolo 200 n.l.            
Postavenie veľkých kúpeľov pri fóre (tzv.Palácová ruina), auxiliárny a legionársky tábor su prestavané resp. renovované. Carnuntum sa nachádza v rozkvete.

226−228 n.l.              
Cassius Dio Cocceianus je miestodržiteľ v Carnunte.

253−268 n.l.              
Pod Gallienom je opustený auxiliárny tábor.

260/261 n.l.               
Regalianus (miestodržiteľ provincie Pannonia superior) a jeho žena Dryantilla sú svojimi jednotkami vymenovaní za cisársky pár. V Ríme ale nie sú uznaní senátom a ich vláda trvá len niekoľko týždňov.

Od ca. 260 n.l.            
Barbari niekoľkorát prekračujú Dunaj. V Noricu sú škody obrovské. Napríklad Lauriacum (Enns/Horné Rakúsko).

292−294 n.l.              
Sarmátske vojny v Dolnej Panónii.

293 n.l.                     
Dioklecián zavádza prvú tetrarchiu. Vládnu teraz on, Maximián, Galérius a Constancius I. Chlorus.

Po 300 n.l.                 
Prerobenie Domov I a II a villa urbana.

305 n.l.                     
Dioklecián abdikuje. Určuje svoje nasledovníctvo. 306 n.l. prichádza k masívnym hádkam po ktorých Constancius I. Chlorus nečakane umiera.

308 n.l.                     
Viactýždenná cisárska konferencia v Carnunte. Určí sa nasledovníctvo Diokleciána, Konštantín (neskôr: Veľký) je prijatý do Tetrarchie. V neskorších rokoch súperí so svojimi spoluvládcami a od roku 321 n.l. vládne sám.

313 n.l.                     
Posledná datovaná rytina z Pfaffenbergu. “Milánska dohoda” – uzavretá medzi Liciniom a Konštantínom legalizuje okrem iných vierovyznaní aj kresťanstvo.

325 n.l.                     
Koncil v meste Nicaea (Bithynia et Pontus, dnes severovýchodné Anatólsko) Zúčastňuje sa ho aj biskup z Panónie, to značí, že kresťanstvo je už dobre organizované.

351−361 n.l.              
Zemetrasenie v Carnunte prispeje k čiastočne masívnym škodám v meste.

375 n.l.                     
Cisár Valentinián je v Carnunte. Necháva poslednýkrát systematicky prestavať legionársky tábor a podniká trestnú výpravu na územie Germánov.

376 n.l.                     
Huni prekračujú Volgu a dajú do pohybu viacero národností, ktoré vyženú. Začína tzv. Sťahovanie národov.

378 n.l.                     
Rimania utrpia pri Adrianopeli zdrvujúcu porážku. Góti sa usídlia na Balkáne.

380 n.l.                     
Góti prichádzajú aj do Panónie a sú prijatí do rímskej armády.

391 n.l.                     
“Theodóziov  edikt” spraví z kresťanstva jediné štátne náboženstvo.

395 n.l.                     
Limes sa rozpadá, mesto Carnuntum je opustené, niekoľko rímskych civilistov sa stiahne do časti legionárskeho tábora, do veľkých kúpeľov pri fóre (tzv. Palácovej ruine) a do častí civilného mesta. Dunajská flotila je preložená do Vindobony (Viedeň).

Ca. 400 n.l.                
Vandali tiahnu cez územie Carnunta a plienia.

401/02 n.l.                 
Západní Góti tiahnu cez územie a plienia.

405/08 n.l.                 
Východní Góti sa dostávajú do Panónie. V roku 408 n.l. tiahnu ďalej smerom na Taliansko.

Ca. 430 n.l.                
Posledná zmienka o Carnunte v Notitia dignitatum.

433 n.l.                     
Panónia prechádza podľa zmluvy na Hunov. Romanizovaná časť obyvateľstva vo väčšine opúšťa územie.