Canabae legionis – predmestie tábora
Už s postavením najskoršie doloženého tábora na Dunaji légiou XV Apollinaris okolo roku 40 n.l. nasledoval vojakov dav obchodníkov, remeselníkov a rodín legionárov. Títo ľudia sa usadili okolo tábora a takto - canabae legionis – vzniklo. V dobe Severovcov obsiahla plocha canabae areál s rozlohou 120 ha a bola teda značne väčšia ako kamenným múrom chránené civilné mesto s 67 ha.
Vojensky kontrolovaný areál bol určený pri vzniku tábora v okruhu 2,2 km (1 keltská leuga) okolo legionárskeho tábora. Vnútri tejto leugy – s nezastavanou zónou hneď pri táborovom múre – sa založilo zväčša predmestie tábora. V tomto úseku človek síce mohol vlastniť nehnuteľnosti, vojsko však malo nadradené právo a mohlo pozemky využívať na zásobovanie vojakov. Preto sa vnútri leugy usadili väčšinou ľudia, ktorí nevlastnili mnoho majetku. Obytné štvrte boli jednoduché, uličky úzke. Bolo vidieť, že sa tu síce usídlili rímski občania, ale napriek tomu to boli chudobnejšie vrstvy, ktoré sa sčasti zámerne podvolili ochrane vojska.
Pomocou vzdušných snímkov sa mohol canabae legionis Carnunta v posledných rokoch dôkladne preskúmať a bolo objasnených viacero detailov. Zistilo sa, že prvé osídlia vznikli pozdĺž hraničnej cesty (limes), cintorína a cesty, ktorá viedla do Gerulaty. Je možné rozoznať ortogonálnu sieť ciest vo výmere 200 a 300 pM (rímska šľapaj = 0,296 m), ktorá bola takmer celá zachovaná v canabae legionis.
Niektoré väčšie verejné budovy z mestského plánu canabae legionis sa dajú dobre rozoznať: Amfiteáter s rozlohou 98 x 76 m, ktorý je dnes verejne dostupný, a ktorý bol vybudovaný légiou XV Apollinaris v 70. rokoch 1. st. n.l. vedel prichýliť 8.000 divákov. Tu sa odohrávali zápasy gladiátorov a zvierat a iné podujatia (lat. spectacula). Na západnej strane sa nachádzala svätyňa Nemesis, ktorá bola priamo napojená na arénu. Miestnosť označená ako zvieracia klietka bola tiež umiestnená pri aréne.
Juhozápadne od tábora sa nachádzal campus s nápadne veľkou rozlohou 177 x 233 m. Táto stavba pozostávala z veľkej voľnej plochy, ktorá bola z troch strán olemovaná stĺporadím a na štvrtej strane sa nachádzala bazilika. Campus slúžil ako priestor pre vojenské cvičenia.
Veľká, palácovitá budova bezprostredne ležiaca na Dunaji, ktorá už čiastočne padla za obeť zosunu svahu je miestodržiteľský palác (lat. legatus Augusti). Sú doložené dôkazy o existencii augustského legáta (legatus Augusti) v Carnunte.
Asi 1 km juhozápadne od legionárskeho tábora a neďaleko cintorína sa dá rozoznať ďalší vojenský tábor. Pritom sa jedná o auxiliárny kastel, kde bola umiestnená jednotka 480 pomocných vojakov.
Viaceré veľké komplexy stavieb sa dajú interpretovať ako kultovné štvrte pre Jupitera Dolichena a pre Libera a Liberu. Na vzdušných snímkoch je vidno aj veľké kúpele.
Castra – Legionársky tábor
Legionársky tábor (lat. castra) Carnunta sa nachádza medzi obcami Petronell-Carnuntum a Bad Deutsch-Altenburg. Táto poloha na nezastavanom území predstavuje pozdĺž hranice Rýna a Dunaja vzácnosť, a preto má Carnuntská castra pre vedu nadnárodný význam. Platóidná vyvýšenina bola už za Claudia (40/50 n.l., Tac. Ann. 12, 29-30) použitá na stavbu prvého dreveného legionárskeho tábora. Légia XV Apollinaris, ktorá ostala v Carnunte až do skorého 2. storočia n.l., bola zodpovedná za stavbu tábora. Za fázu kamennej stavby je zodpovedná légia XIIII gemina, ktorá legio XV Apollinaris vystriedala a zostala umiestnená v Carnunte až do neskorej antiky.
18 hektárov rozsiahly tábor bol archeologicky do veľkej časti prekopaný medzi rokmi 1877 až 1913. Nepravidelne prebiehajúci múr sa zjavne prispôsobil prírodným podmienkam terénu. Tri zo štyroch brán tábora boli vykopané. Hlavná brána (lat. porta praetoria) spolu s kasárňami severnej časti tábora padla za obeť zosuvu pôdy do Dunaja. Na priesečníku hlavných osí sa náchadzala centrálna budova štábu (lat. principia), kde bola umiestnená administrative, pokladňa a tiež svätyňa tábora. Dom vedúceho tábora (lat. legatus legionis) sa napájal juhovýchodne na principia. Okolo vnútorného dvora sa zoskupovali početné miestnosti, ktoré zabezpečovali luxus bývania, ktorý zodpovedal senátorskému stavu príslušného legionárskeho legáta. Lazaret (lat. valetudinarium) zaberal juhozápadnú časť tábora. Tu sa nachádzali po stranách koridoru viaceré menšie miestnosti, v strede budovy stála malá svätyňa, pravdepodobne pre Hygieiu alebo Aeskulapa.
Okrem kasární pre mužstvo (lat. contubernium) sú v tábore doložené aj hospodárske časti, sklady jedla a zbraní (lat. horreum) a dielne (lat. fabrica). Zjavne boli vnútri táborových dverí aj veľmi malé kúpele.
So znovuusporiadaním provincií pod Diokleciánom a reformáciou armády sa do tábora umiestnila jednotka 1.000 mužov. Z tejto doby je doložená fabrika na štíty (Carnutensis scutaria). Zvyšky civilného rímskeho obyvateľstva žili v tábore do prvých desaťročí 5. storočia n.l.
Literatúra:
Chr. Gugl, Das Legionslager, v: F. Humer (Hrsg.), Carnuntum. Wiedergeborene Stadt der Kaiser (Verlag Philipp von Zabern, Darmstadt 2014) 64-67.
Chr. Gugl – M. Doneus – N. Doneus, Die Lagervorstadt (canabae legionis), v: F. Humer (Hrsg.), Carnuntum. Wiedergeborene Stadt der Kaiser (Verlag Philipp von Zabern, Darmstadt 2014) 67-72.
