Municipium Aelium Karnuntum

Carnuntum pozostávalo z viacerých osídlených území – z legionárskeho tábora, ktorý bol obkolesený vojenskou osadou (canabae legionis) a takzvaným civilným mestom, ktoré vzniklo 2,2 km na západ (zodpovedá keltskej leuga) od vojenskej zóny. Tu žili rímsky občania, ktorí vlastnili pozemky a chceli obchodovať bez toho, aby im do toho zasahovalo vojenské komando. Predovšetkým pre tých, ktorí tu chceli profitovať z tu ústiacej jantárovej cesty, bolo Carnuntum veľmi lukratívnym miestom. Osídlenie je doložené od 1. storočia n.l. a dostalo štatút municípie od cisára Hadriána. Odvtedy ako oficiálne označované Municipium Aelium Karnuntum malo vlastné Fórum (obchodné a mestské centrum mesta), viaceré chrámy, mestský senát (curia), mestský archív a kancelárie pre písanie (tabularium) takisto ako viaceré kúpele (napr. tie, ktoré sú dnes označené ako pálacová ruina alebo tie v civilnom meste, ktoré sú dnes zrekonštruované v Rímskej mestskej štvrti). Husto osídlené insulae takisto ako pravouhlé spevnené ulice umocňovali mestský charakter osady. Po povýšení Carnunta na coloniu v roku 193 n.l. bolo mesto odmenené aj stavebne. Bolo obkolesené mestským múrom a viaceré mestské a luxusné stavby dali osídleniu punc hlavného mesta. Obytné domy stáli blízko pri sebe a mali aj draho vybavené záhrady, niektoré cesty boli lemované portikom. Často doložená je aj luxusná výbava v privátnych a verejných budovách. V Carnunte sa žiť oplatilo.

Ako každé rímske mesto, vlastnilo aj Carnuntum budovy pre zhromažďovanie vo forme amfiteátrov. Elipsoidná stavba, ktorá je dnes označovaná ako Amfiteáter civilného mesta, sa nachádza juhozápadne od mesta. Mala miesto pre až 13.000 ľudí. Výstavba amfiteátra sa podľa najnovších vedeckých poznatkov časovo umiestňuje do doby Hadriána, čiže do prvej polovice 2. storočia n.l. V bezprostrednej bĺízkosti sa v roku 2011 pomocou merania pôdy našla gladiátorská škola. Tento nález sa dá označiť za výnimočnú senzáciu.

Literatúra:

F. Humer – A. Konecny, Die Zivilstadt (municipium und colonia), in: F. Humer (Hrg.), Carnuntum. Wiedergeborene Stadt der Kaiser, Philipp von Zabern (2014) 78-87.

E. Pollhammer, Die Architektur und Bauornamentik, in: Humer 2014, 98-101

F. Humer, Wie sahen die Carnuntiner Privathäuser innen aus? In: Humer 2014, 102-107

F. Humer, Carnuntum. Ein römisches Wohnhaus der Spätantike in Carnuntum (2009).